Tycho Brahe bol dánsky astronóm, ktorý sa preslávil presným meraním polôh hviezd a planét, čo prispelo k formovaniu heliocentrickej teórie. Je známy svojím vytvorením hviezdneho atlasu, ktorý poskytol dôležité dáta pre následný rozvoj astronómie. Jeho práca bola kľúčová pre vývoj Keplerovej teórie o pohyboch planét. V roku 1572 objavil supernovu v súhvezdí Cassiopeia. Jeho najväčší prínos spočíva v tom, že zmeral pohyby planét s nevídanou presnosťou.
Johannes Hevelius bol poľský astronóm, ktorý sa preslávil svojimi pozorovaniami a presnými mapami hviezdnej oblohy. Bol pionierom v použití veľkých teleskopov, ktoré vytvoril sám. Vytvoril jednu z prvých a najpresnejších map Mesiaca, a tiež objavil viacero komét. Hevelius bol tiež autorom viacerých diel, v ktorých sa venoval detailným pozorovaniam planét, komét a hviezd. Jeho práce boli dôležité pre ďalší vývoj astronómie.
William Herschel bol nemecký astronóm a skladateľ, ktorý je najznámejší objavom planéty Urán v roku 1781, čo bolo prvé významné objavenie planéty ďaleko za Saturnom. Okrem toho sa venoval výskumu komét, hmlovín a pohybu hviezd. Herschel bol tiež priekopníkom v oblasti astronómie, ktorý vytvoril veľmi precízne teleskopy, ktoré viedli k mnohým objavom. V roku 1782 bol menovaný do Kráľovskej spoločnosti a stal sa prezidentom Astronomickej spoločnosti.
Maria Mitchell bola americká astronómka, ktorá sa stala prvou ženou v USA, ktorá objavila kométu, čo sa stalo v roku 1847. Jej objav bol známy ako Mitchellova kométa. Bola tiež prvou ženou, ktorá sa stala členkou Americkej akadémie vied. Okrem svojich objavov sa venovala aj popularizácii astronómie a učila na Vassar College, kde sa stala prvou profesorkou astronómie. Je považovaná za jednu z najvýznamnejších žien v histórii vedy.
Friedrich Bessel bol nemecký astronóm, ktorý je známy predovšetkým vďaka svojej presnej meraniu vzdialenosti hviezd a objavovaniu pohybov hviezd v našej galaxii. Bessel bol priekopníkom v určovaní paralaxy hviezd, čo bolo kľúčovým krokom k meraniu ich vzdialenosti. V roku 1838 urobil historický výpočet vzdialenosti k hviezde 61 Cygni, čím sa stal prvým, kto meral paralaxu hviezdy mimo našej slnečnej sústavy.
James Clerk Maxwell bol škótsky fyzik a astronóm, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej teoretickej astronómie. Jeho príspevky zahŕňajú teóriu elektromagnetizmu a formuláciu Maxwellových rovníc, ktoré popisujú elektrické a magnetické polia. Tieto rovnice neskôr umožnili lepšie pochopenie vesmíru a predpovedanie vlastností svetelných vĺn, ktoré sú základom mnohých moderných technológií, ako sú teleskopy a rádioastronómia.
Vesto Melvin Slipher bol americký astronóm, ktorý sa preslávil meraním červeného posunu hviezd a galaxií. Jeho práca v oblasti spektroskopie pomohla vedcom pochopiť expanziu vesmíru. Slipherove merania červeného posunu boli kľúčové pre objav Hubbleovho zákona, ktorý ukázal, že vesmír sa rozpína. Vďaka jeho práci bol neskôr určený vek vesmíru a jeho vývoj.
Cecilia Payne-Gaposchkin bola britská-americká astrofyzikálna astronómka, ktorá je známa svojím objavom, že hviezdy sú zložené predovšetkým z vodíka a hélia, čo bolo v rozpore s vtedajšími názormi, že hviezdy sú podobné Zemi. Jej doktorandská práca bola prelomová a položila základy modernej teórie o vzniku hviezd a ich štruktúre. Payne-Gaposchkin sa stala prvou ženou, ktorá bola profesorkou na Harvardskej univerzite.
Harold D. Babcock bol americký astronóm, ktorý sa preslávil svojimi výskumami slnečnej aktivity a objavom slnečného magnetizmu. V roku 1961 objavil, že slnko má magnetické pole, ktoré ovplyvňuje slnečnú činnosť a prejavy, ako sú slnečné škvrny. Tento objav mal veľký význam pre pochopenie klimatických zmien a slnečnej aktivity, ktorá môže mať vplyv na Zemi.
Gerty Cori bola rakúsko-americká biochemička, ktorá sa preslávila získaním Nobelovej ceny za objav mechanizmov biologického katalyzovania a chemických reakcií, ktoré umožňujú fungovanie životných procesov. Hoci jej práca primárne spadala do oblasti biológie, jej objavy mali aj významný vplyv na astrobiologické štúdie, keďže ukázali, ako chemické procesy prebiehajú v živých organizmoch, čo je dôležité pre pochopenie možností života v iných častiach vesmíru.