Titius-Bodeho zákon predstavuje pravidlo na vyjadrenie približnej vzdialenosti planét od Slnka. Jeho autorom je nemecký astronóm Johann Daniel Titius, ktorý ho predstavil v roku 1766. Spopularizovaný bol až v roku 1772 vďaka jeho krajanovi a vtedajšom riaditeľovi berlínskej hvezdárne Johannovi Elertovi Bodemu [1].

Matematický vzťah Titius-Bodeho zákona

Po tom čo Bode preformuloval Titiusov zákon, astronómovia sa zamýšľali nad jeho fyzikálnom zdôvodnením. Samotný Bode tento vzťah len propagoval. Ešte v roku 1766 ho uviedol Johann Titius v poznámke ním preloženej knihy z roku 1764 od autora Karola Bonneta. Je však možné, že prvá zmienka o tomto vzťahu je už z roku 1715 od Davida Gregoryho [2].

Závislosť jednotlivých polomerov obežných dráh planét je daný ako ich pomer k obežnej dráhe Zeme:

R₁=0,4

R_n=0,4+0,3*2^n-2

kde n je číslo obežnej dráhy začínajúce od n=1 (planéta Merkúr). K týmto obežných dráham je zahrnutá aj obežná dráha po ktorej obiehajú planétky medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera [3].

Tabuľka pomerov hodnôt vyjadrených pomocou Titius-Bodeho zákona k súčasným reálnym hodnotám

  Tabuľka 1 [3]

Referencie

^{[1] SACK Harald, Johann Elert Bode and the Titius-Bode Law, 23.11.2016, Dostupné na internete: http://scihi.org/johann-elert-bode-titius-bode-law/}

^{[2] ANGELO, Joseph - TODD Deborah, A to Z Scientists in Space and Astronomy, 2014}

^{[3] WATKINS, Thayer, San José State University, The Universality of the Titius-Bode Type Relationship for Planets and Satellites and their Order Number, Dostupné na internete: http://www.applet-magic.com/bode5.htm}